Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

M. Mudrák: Touto pietnou spomienkou chceme odsúdiť všetky vojny

Správy / Mesto Vranov / M. Mudrák: Touto pietnou spomienkou chceme odsúdiť všetky vojny

Uplynulú stredu sa na vojenskom cintoríne v Čemernom sa konala pietna spomienka venovaná obetiam prvej svetovej vojny. Deň úcty obetiam vojen organizovali poslanci za mestskú časť Čemerné v spolupráci s mestom Vranov n/T. Celý program začal položením venca k pamätníku obetiam prvej svetovej vojny. Následne uskutočnili kňazi miestnych cirkví spomienkovú pobožnosť za vojenské obete. Pietnu spomienku umocnil svojim vystúpením Spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča z Čemerného. Okrem občanov sa na nej zúčastnili aj predstavitelia mesta Vranov n/t, zástupcovia škôl a miestnych organizácií. Na upevnenie zážitku boli pozvaní aj vojaci mechanizovaného práporu z Michaloviec, ktorí mali čestnú stráž pri pamätníku. Úvod programu otvorila riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach, Mária Kotorová Jenčová, ktorá zúčastneným priblížila historický fundament vojenského cintorína. „Náš okres Vranov nad Topľou bojové operácie 1. svetovej vojny nikdy priamo vojensky nezasiahli. Okresu s okresného mesta sa však dotkli v tomto zmysle, že sa toto územie stalo tylom pre bojujúce rakúsko-uhorské jednotky. Vranov a jeho okolie sa od jesene roku 1914 až do jari roku 1915 stalo tylovým mestom, kde sa zhromažďovali zásoby, presúvali sa ranení a padlí z frontov. V oblasti medzi Čemerným a Kamennou Porubou sa nachádzal aj zajatecký tábor zvlášť pre ruských vojnových zajatcov,“ ozrejmila M. KotorováJenčová. Práve preto, že sa mesto Vranov stalo tylovou základňou, boli na jeho území zároveň pochovávaní padlí, ale aj zomrelí vojaci po rôznych chorobách a zraneniach. Doteraz sú na území Vranova dva vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny; prvý je dnešný mestský cintorín, kde je pochovaných 250 vojakov rôznych národností a druhým cintorínom je vojenský cintorín v Čemernom, kde je pochovaných 331 vojakov rôznych národností. „Boli tu pochovaných aj tí, ktorí zomreli na vojenskom obväzišti, či lazarete, ktorý sa v roku 1914 až do roku 1915 nachádzal na mieste terajšej Strednej školy A. Dubčeka. Na tomto cintoríne bol za čias Rakúsko-Uhorska postavený drevený kríž. V roku 1959 dala rodina Novákovcov z Čemerného postaviť na tomto mieste kamenný kríž. Bola tu aj kaplnka, ktorá bola slávnostne obnovená v auguste minulého roku. Pri nej pribudol aj menný zoznam tu pochovaných vojakov. Každý cintorín je pietnym miestom, záhradou pokoja. Ale vojenské cintoríny sú zároveň i mementom, varovným prstom, i výčitkou,“ priblížila riaditeľka Vlastivedného múzea. Po úvodnom príhovore sa na vojenskom cintoríne konala spomienková pobožnosť, ktorú viedli kňazi gréckokatolíckej aj rímskokatolíckej cirkvi v Čemernom. Po nej sa program presunul na Verchoviny, kde bola zapálená Vatra slobody a nádeje. Program na Verchovinách otvoril svojím príhovorom primátor mesta J. Ragan: „Vďační občania postavili obetiam padlým vo vojnách pomníky a pamätné tabule na mnohých miestach. Pri pohľade na ne a pri čítaní nám neznámych mien, za ktorým sa však skrýva osud nejedného človeka, či rodiny, si spomeňme na ich vyhasnuté životy. Prejavme im vďaku za to, že ďalšie naše generácie našťastie vojnu na vlastnej koži nepoznali. Nedovoľme však na obete zabudnúť, v pokojnej piete si v ďalších rokoch uctievajme ich nehynúcu pamiatku. Zaželajme si spoločne šťastnú mierovú budúcnosť, nech je toho symbolom aj naša vatra slobody a mieru, ktorá sa tu o chvíľu rozhorí.“ Po zapálení vatry vystúpili Vranovskí harmonikári a folklórny súbor Rovina. „Túto akciu sme vymysleli hlavne preto, aby to aj Čemernom kultúrne žilo. Vojenský cintorín je trvale zatvorený a bežný občan sa tam cez rok nedostane. Na Všetkých Svätých tam akurát naše detí chodia páliť sviečky. Vatry na Verchovinách sme robili tradične, tak prečo sa k tomu nevrátiť. Touto pietnou spomienkou, chceme odsúdiť všetky vojny ako nástroj riešenia rôznych konfliktov. Aj takýmto spôsobom môžeme dotiahnuť kultúru do Čemerného, aby sme zlikvidovali ten sídliskový efekt. Netreba sa len stále vyhovárať, že na všetko treba peniaze, ale niekedy stačí vysúkať rukávy a čosi aj urobiť,“ uviedol jeden z poslancov za mestskú časť Michal Mudrák.

Ľuboslava Kočišová

M. Mudrák: Touto pietnou spomienkou chceme odsúdiť všetky vojny

Správy / Mesto Vranov / M. Mudrák: Touto pietnou spomienkou chceme odsúdiť všetky vojny

Uplynulú stredu sa na vojenskom cintoríne v Čemernom sa konala pietna spomienka venovaná obetiam prvej svetovej vojny. Deň úcty obetiam vojen organizovali poslanci za mestskú časť Čemerné v spolupráci s mestom Vranov n/T. Celý program začal položením venca k pamätníku obetiam prvej svetovej vojny. Následne uskutočnili kňazi miestnych cirkví spomienkovú pobožnosť za vojenské obete. Pietnu spomienku umocnil svojim vystúpením Spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča z Čemerného. Okrem občanov sa na nej zúčastnili aj predstavitelia mesta Vranov n/t, zástupcovia škôl a miestnych organizácií. Na upevnenie zážitku boli pozvaní aj vojaci mechanizovaného práporu z Michaloviec, ktorí mali čestnú stráž pri pamätníku. Úvod programu otvorila riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach, Mária Kotorová Jenčová, ktorá zúčastneným priblížila historický fundament vojenského cintorína. „Náš okres Vranov nad Topľou bojové operácie 1. svetovej vojny nikdy priamo vojensky nezasiahli. Okresu s okresného mesta sa však dotkli v tomto zmysle, že sa toto územie stalo tylom pre bojujúce rakúsko-uhorské jednotky. Vranov a jeho okolie sa od jesene roku 1914 až do jari roku 1915 stalo tylovým mestom, kde sa zhromažďovali zásoby, presúvali sa ranení a padlí z frontov. V oblasti medzi Čemerným a Kamennou Porubou sa nachádzal aj zajatecký tábor zvlášť pre ruských vojnových zajatcov,“ ozrejmila M. KotorováJenčová. Práve preto, že sa mesto Vranov stalo tylovou základňou, boli na jeho území zároveň pochovávaní padlí, ale aj zomrelí vojaci po rôznych chorobách a zraneniach. Doteraz sú na území Vranova dva vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny; prvý je dnešný mestský cintorín, kde je pochovaných 250 vojakov rôznych národností a druhým cintorínom je vojenský cintorín v Čemernom, kde je pochovaných 331 vojakov rôznych národností. „Boli tu pochovaných aj tí, ktorí zomreli na vojenskom obväzišti, či lazarete, ktorý sa v roku 1914 až do roku 1915 nachádzal na mieste terajšej Strednej školy A. Dubčeka. Na tomto cintoríne bol za čias Rakúsko-Uhorska postavený drevený kríž. V roku 1959 dala rodina Novákovcov z Čemerného postaviť na tomto mieste kamenný kríž. Bola tu aj kaplnka, ktorá bola slávnostne obnovená v auguste minulého roku. Pri nej pribudol aj menný zoznam tu pochovaných vojakov. Každý cintorín je pietnym miestom, záhradou pokoja. Ale vojenské cintoríny sú zároveň i mementom, varovným prstom, i výčitkou,“ priblížila riaditeľka Vlastivedného múzea. Po úvodnom príhovore sa na vojenskom cintoríne konala spomienková pobožnosť, ktorú viedli kňazi gréckokatolíckej aj rímskokatolíckej cirkvi v Čemernom. Po nej sa program presunul na Verchoviny, kde bola zapálená Vatra slobody a nádeje. Program na Verchovinách otvoril svojím príhovorom primátor mesta J. Ragan: „Vďační občania postavili obetiam padlým vo vojnách pomníky a pamätné tabule na mnohých miestach. Pri pohľade na ne a pri čítaní nám neznámych mien, za ktorým sa však skrýva osud nejedného človeka, či rodiny, si spomeňme na ich vyhasnuté životy. Prejavme im vďaku za to, že ďalšie naše generácie našťastie vojnu na vlastnej koži nepoznali. Nedovoľme však na obete zabudnúť, v pokojnej piete si v ďalších rokoch uctievajme ich nehynúcu pamiatku. Zaželajme si spoločne šťastnú mierovú budúcnosť, nech je toho symbolom aj naša vatra slobody a mieru, ktorá sa tu o chvíľu rozhorí.“ Po zapálení vatry vystúpili Vranovskí harmonikári a folklórny súbor Rovina. „Túto akciu sme vymysleli hlavne preto, aby to aj Čemernom kultúrne žilo. Vojenský cintorín je trvale zatvorený a bežný občan sa tam cez rok nedostane. Na Všetkých Svätých tam akurát naše detí chodia páliť sviečky. Vatry na Verchovinách sme robili tradične, tak prečo sa k tomu nevrátiť. Touto pietnou spomienkou, chceme odsúdiť všetky vojny ako nástroj riešenia rôznych konfliktov. Aj takýmto spôsobom môžeme dotiahnuť kultúru do Čemerného, aby sme zlikvidovali ten sídliskový efekt. Netreba sa len stále vyhovárať, že na všetko treba peniaze, ale niekedy stačí vysúkať rukávy a čosi aj urobiť,“ uviedol jeden z poslancov za mestskú časť Michal Mudrák.

Ľuboslava Kočišová

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok