vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Prof. RNDr. Jozef Tiňo DrSc.: Túžil som hľadať pravdu sám

Prof. RNDr. Jozef Tiňo DrSc.: Túžil som hľadať pravdu sám

Medzi najznámejších a najuznávanejších rodákov zo Zámutova bezpochyby patrí Prof. RNDr. Jozef Tiňo DrSc., ktorému sa starosta obce Dušan Višňovský rozhodol udeliť honor Čestného občana. Pri tejto príležitosti získal J. Tiňo aj zlatú medailu Matice slovenskej za vedecký a kultúrny prínos, ktorú mu udelil predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a slávnostne odovzdal zástupca a predseda oblastného pracoviska Matice slovenskej Miroslav Gešper.

Prof. RNDr. Jozef Tiňo DrSc. ukončil v roku 1959 doktorandské štúdium v Ústave fyzikálnej chémie a elektrochémie v Prahe u prof. J. Kouteckého. V roku 1965 bol na trojmesačnom pobyte v Ústave Chemickej kinetiky a horenia v Novosibírsku. Zahraničný pobyt v Anglicku, na Univerzite v Leicestri (1979) absolvoval po dlhšej spolupráci s kolegom na tejto univerzite. K jeho profesionálnej činnosti patrilo publikovanie výsledkov v odborných časopisoch a knihách. Tak vznikli dve knižné publikácie a vyše 90 odborných článkov. To mu umožnilo uchádzať sa o vedeckú hodnosť doktora vied, ktorú získal v roku 1982.

Popri tejto činnosti externe prednášal na Technickej univerzite v Bratislave kvantovú chémiu a lineárnu algebru (3 roky), na Univerzite P.J. Šafárika v Košiciach kvantovú chémiu (2 roky) a najdlhšie prednášal na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal najprv titul docenta a neskôr profesora fyziky.

Po odchode do dôchodku bol prijatý za člena Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI), v ktorom viedol sekciu pre vzťah medzi vedou a vierou. ÚSKI má svoj členský časopis Radosť a nádej. Je jeho vedúcim redaktorom. V roku 2005 bol zvolený za predsedu ÚSKI a túto funkciu vykonával do apríla 2011. Na generálnom zhromaždení ÚSKI v apríli 2011 bol zvolený za čestného predsedu.

Slávnostnú chvíľu v Zámutove využila aj naša redakcia a Prof. RNDr. Jozefa Tiňa DrSc. sme požiadali o rozhovor.

- Ako ste prijali správu, že Obec Zámutov sa Vám rozhodla udeliť čestné občianstvo?
Prvú správu o tom mi poslal môj priateľ z Čemerného, dr. P. Bindas. Chápal som to ako úmysel vedenia obce, ktorý sa nemusí uskutočniť. Ja mám v Zámutove sestru a veľa rodiny, navštevujem ich, takže vzťah k Zámutovu mám v sebe stále zakódovaný. Pravda, s vekom sa frekvencia návštev znižuje. Ale keď rozhodnutie zastupiteľsva potvrdil pán starosta, ocitol som sa v realite. Iste chápete, že som to prijal, ako veľkú pozornosť a poctu.
- Študovať ste začali v totalitnom režime, ktorý Vám pre Vašu vieru komplikoval zo začiatku cestu za vzdelaním. Ako si spomínate na obdobie, kedy ste o vzdelanie museli bojovať?
Na gymnáziu (v Michalovciach) som nemal problém. Problémy začali pri vstupe na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde som sa prihlásil na štúdium fyziky. Výhrady vznikli v obci. Vedenie obce a strany si mysleli, že veriaci, ktorý býval u Redemptoristov, by nemal mať šancu pokračovať v štúdiu. Aby som nekrivdil, úlohu zohrala aj skutočnosť, že otec, spolu s ostatnými roľníkmi, odišiel z JRD. Ale vedenie gymnázia ma podržalo. Tento scénar sa zopakoval aj pred štátnicou a štúdium som ukončil. Kádrové zázeme ma sprevádzalo aj pri vstupe do zamestnania. Povereníctvo zdravotníctva mi výrokom “Takých ľudí nezamestnávame“ oznámilo, že nemôžem pracovať na Onkologickm ústave v oddelení radiológie.
- Čo rozhodlo, že sa ste venovali prírodným vedám – fyzike a chémii?
Predovšetkým záujem o fyziku, chémii som sa venoval až vo výskumnej praxi. Okrem toho, silnou motiváciou bola skutočnosť, že na strednej škole nás presviedčali, že náboženstvo je tmárstvo a jediným východiskom je vedecký svetonázor. S tým som nesúhlasil. Argumentovalo sa hlavne výsledkami fyziky. Túžil som vniknúť do jej tajov a sám hľadať pravdu. A neľutujem.
- Ktorú z Vašich akademických prác by ste Vy osobne dali na prvé miesto, alebo ktorú z nich považujete za najdôležitejšiu?

Dali ste mi ťažkú otázku. Nie je jednoduché presunúť jednu z 90. vedeckých publikácií na 1. miesto. Uvediem teda jednu z počiatkov mojej vedeckej kariéry, ktorú citovalo najviac iných autorov: J. Tiňo, Spin density calculations in semiempirical restricted and unrestricted SCF MO methods. Theoret. Chim. Acta (Berl), 18, 1970, s. 119.
- Ste veriaci človek. Ako je Váš „recept“ na prepojenie viery a vedy?
Tu musím byť obšírnejší, lebo recept neexistuje. Nositeľ nobelovej ceny R. P. Feynman v knihe O zmysle bytia píše: „Mladý muž z nábožensky založenej rodiny prichádza na univerzitu, aby študoval, povedzme, prírodné vedy. Štúdium ho prirodzene vedie k tomu, aby začal o veciach pochybovať, takže najprv sa v ňom zrodí pochybnosť a potom možno stratí vieru v Boha ... Problémy nášho muža majú, myslím si, dve príčiny. 1. Naučil sa pochybovať, naučil sa, že pochybnosti sú nutné a cenné. Začne všetko prehodnocovať. ... 2. Druhý zdroj istého konfliktu je spojený s faktami, ktoré sa mladík dozvedá na prednáškach, napríklad: rozmer vesmíru je impozantný a my sme len drobná čiastočka, ktorá víri okolo Slnka, t. j. okolo jedného zo sto miliónov sĺnc ... Tiež sa dozvedá o biologickej príbuznosti medzi človekom a inými formami života ...“ Je to autorova konštrukcia, ale nie nepravdepodobná, zvlášť v krajinách, kde sa desaťročia bránilo solídnej náboženskej výchove. Je z toho vychodisko? Tvrdím, že je. A netýka sa len ľudí, ktorí prichádzajú z náboženského prostredia. Myslím si, že každý človek, hlavne v mladom veku, hľadá a hodnotí. Nemal by nekriticky prijať tvrdenia autorít, ale všetky, nielen náboženského rázu, prehodnocovať. Ale k tomu je potrebné mať dostatok informácií - študovať a to nielen literatúru z vedného odboru, ale tiež knihy, ktoré sa orientujú na otázky zmyslu života Viera je práve aj o tom. Chce to, samozrejme, riadny životný štýl, aby pri hľadaní pravdy vášne neprehlušili úprimnosť snaženia. Literatúry, ktorá sa zaoberá otázkami vzťahu medzi vedou a vierou je nadostač – treba chcieť!
- Ste čestným predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI). Čo je jej poslaním?

Korene ÚSKI siahajú do roku 1919, keď 4. augusta na zjazde slovenského študentstva v Ružomberku bolo založené Ústredie Slovenských Katolíckych Študentov (ÚSKŠ). Po roku 1948 ÚSKŠ bolo u nás zakázané a v roku 1990 bola jeho činnosť obnovená s terajším názvom. Jeho poslanie je zakotvené v stanovách: združovať slovenskú kresťanskú inteligenciu, prehlbovať kresťanské presvedčenie a uplatňovať kresťanské zásady vo vzdelávacej, v kultúrnej, hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti, zachovávať a rozvíjať kresťanskú cyrilometodskú tradíciu a ekumenizmus, zachovávať a rozvíjať duchovné a kultúrne hodnoty, vzdelávať a podporovať vzdelávanie, zabezpečovať a vykonávať vydavateľskú činnosť. Niektoré z činností ÚSKI: trojdňové semináre pre učiteľov so zámerom odstrániť deformácie vo vyučovaní z rokov neslobody (24 seminárov), semináre na tému: Záhady vesmíru, života a človeka pre univerzitných študentov vrátane študentov teologických fakúlt (v štyroch univerzitných strediskách), 5 konferencií a samostané prednášky v niektorých mestách, z toho 4 prednášky odzneli v Čemernom – zorganizovala ich veľmi aktívna vranovská pobočka ÚSKI. Okrem toho ÚSKI dvakrát ročne vydáva členský časopis Radosť a nádej.   

Platená reklama

Česko-slovenský večer
Kadernícky salón Janka
Žihadielko
STD Donivo pracovné ponuky
GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
Hobby centrum
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum