vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Psychologička Valéria Surmajová hovorí o hyperaktivite a agresivite detí

Pedagógovia už dlhšiu dobu upozorňujú na jav, s ktorým sa na školách stretávajú čoraz častejšie. Narastá agresivita detí, zvyšuje sa aj počet hyperaktívnych žiakov. Na túto tému sme sa pozhovárali s psychologičkou Mgr. Valériou Surmajovou. Psychologička tvrdí, že diagnózu ADHD má potvrdenú približne sedem percent školopovinných detí, ich počet však môže byť oveľa vyšší.
Má agresivita priamu súvislosť s hyperaktivitou?
Deti, ktoré sú hyperaktívne, zvyknú byť aj agresívne, pretože majú zvýšenú impulzivitu, takže sa dá povedať, že tieto dva problémy spolu úzko súvisia. Ale za predpokladu správneho prístupu rodičov, školy, odborníkov nemusí byť dieťa s diagnózou ADHD agresívne, pretože agresivita ako taká súvisí aj s temperamentom, vrodenými vlohami a pod. Na druhej strane, každý človek má predispozície k agresivite, len sa ju naučí zvládať. Bez agresivity by totiž ľudstvo neprežilo.
Niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že ich nezbedné dieťa je hyperaktívne. Ako sa dá potvrdiť alebo vyvrátiť táto diagnóza?
Prejavy hyperaktivity spojenej s poruchou koncentrácie pozornosti (ADHD) majú biologický základ. Ide o odlišný vývin a funkciu mozgu, kde sú oslabené tlmivé procesy, ktoré by mali tlmiť zvýšenú motorickú činnosť. Bežný organizmus funguje na princípe vzruch – útlm, ale pri ADHD to takto nefunguje. Deti dokážu byť také predráždené, že jednoducho nedokážu ani oddychovať. Rodičia týchto detí môžu už odmalička sledovať to, že ich bábätká nepotrebujú spať, stále sú v pohybe, väčšinou plačú, sú nekľudné. Na rozdiel od väčšiny dojčiat, ktoré majú určitý ustálený režim. To, či ide o bežne nezbedné alebo nevychované dieťa, alebo či ide o hyperaktivitu, sa dá zistiť len neurologickým vyšetrením. Keď k nám prídu rodičia, či už na základe vlastnej žiadosti alebo žiadosti školy, aj keď všetky symptómy poukazujú na túto diagnózu, vždy ich posielame najskôr na neurologické vyšetrenie. Keďže ide o nerovnováhu v mozgu, dá sa zistiť len pomocou vyšetrenia EEG.
Spomínali sme agresivitu. Aké sú ďalšie prejavy ADHD?
ADHD zasahuje do viacerých činností dieťaťa. Je spojená s poruchou sústredenia, dieťa nedokáže udržať pozornosť, nepočúva, keď sa s ním niekto rozpráva, nevie postupovať podľa pokynov, nevie si rozložiť úlohy a splniť ich do konca, stráca a zabúda veci, ľahko sa rozptýli. Taktiež má nevyrovnané výkony. Má lepšie aj horšie dni a ešte aj veľké výkyvy v priebehu dňa. Potom to môže vyzerať tak, že je vlastne lenivé, keď na jednej hodine exceluje a na druhej nedokáže podať žiaden výkon. Jeho nervová sústava mu to jednoducho neumožní. Preto majú tieto deti upravený vzdelávací plán. Oni neobsedia na mieste, pobehujú, majú zvýšený rečový prejav, sú vždy v pohybe, nedomýšľajú veci. Najskôr reagujú, potom rozmýšľajú, sú impulzívne, nedočkavé. Čo je dosť podstatné – nevedia sa poučiť z predchádzajúcich chýb. Aj keď si v kľude uvedomia chybu a sľúbia si, že ju nebudú opakovať, hneď v nasledujúcej podobnej situácii opäť jednajú skratovo. Keď majú nejaký problém, ktorý nedokážu riešiť, reagujú prudko, nevypočítateľne, majú zlosť a rýchlo vybuchujú. Ich správanie je nekontrolovateľné. V najzávažnejších prípadoch užívajú lieky na ukľudnenie a koncentráciu, ale tie môže predpísať len lekár.
Vie sa, aké príčiny má táto diagnóza?
Vieme len, že u chlapcov sa vyskytuje dva až tri krát častejšie ako u dievčat. Všeobecne všetky poruchy psychiky majú veľmi široké spektrum príčin, ktoré môžu siahať až do prenatálneho štádia. Ale konkrétna príčina jasná nie je. Stále tam zohráva úlohu viacero faktorov. Aj dieťa, ktoré má predispozície, za predpokladu, že je správne vedené, nemusí mať vážnejšie problémy.
Z toho, čo ste povedali vyplýva, že správny prístup je veľmi dôležitý.
ADHD deti potrebujú veľmi prísne a jasné pravidlá. Tým, že si ich nevedia určiť samé, musia im ich stanoviť dospelí. Mali by byť rovnaké u oboch rodičov, starých rodičov, v škole. Vyžaduje sa maximálna dôslednosť vo výchove. Deti, u ktorých bola stanovená táto diagnóza, majú špecifické výchovno-vzdelávacie potreby a majú nárok byť v zmysle školského zákona v škole integrované. Často sa stane, že tieto deti majú kvôli neustálemu vyrušovaniu zníženú známku zo správania. V podstate sú potrestané za niečo, za čo nemôžu, lebo to vyplýva z ich zdravotného stavu. Keď je dieťa integrované, znamená to, že je tu potreba úpravy vzdelávacích a výchovných štandardov. U takého dieťaťa totiž nemôžeme očakávať, že sa dokáže sústrediť celú hodinu. Na druhej strane právo integrovaného dieťaťa nemôže obmedzovať vo vzdelávaní ostatné deti. Dieťa s ADHD nemôže napríklad závažne porušovať školský poriadok, fyzicky ubližovať iným a podobne. Za takéto správanie musí niesť zodpovednosť a následky.
Čo v prípade, keď nezaberá ambulantná liečba?
Existuje liečebno-výchovné sanatórium, ktoré poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť, výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti. Umiestňujú sa tam deti na základe žiadosti zákonného zástupcu, keď rodič napriek všetkej snahe situáciu nezvláda, alebo súdnym rozhodnutím napríklad po vážnom fyzickom ublížení. Tieto deti ešte nie sú trestne zodpovedné, ale súd alebo sociálna kuratela im môže uložiť takéto výchovné opatrenie. Doba pobytu v zariadení sa pohybuje v rozmedzí od troch do dvanástich mesiacov.
Doteraz sme hovorili najmä o škole a odbornom poradenstve, teraz si povedzme niečo o optimálnom rodinnom prostredí.
Problém hyperaktivity sa často zhoršuje vtedy, keď trebárs rodičia cestujú za prácou, striedajú sa v starostlivosti so starými rodičmi a pod. Ako som už spomínala, tieto deti potrebujú striktne stanovené nemenné pravidlá a v takomto rodinnom prostredí je obtiažne stanoviť ich. Takže v prvom rade potrebujú stabilnú rodinu s pevným režimom a pravidlami.
Rodič hyperaktívneho dieťaťa to zrejme tiež nemá ľahké…
Je jednoduché bezpodmienečne milovať dieťa, ktoré nám robí samú radosť. A je veľmi náročné takýmto spôsobom milovať aj problémové dieťa. Z praxe viem, že stanovenie ADHD diagnózy je pre rodičov často oslobodzujúce, pretože zistia, že ich dieťa nie je zlé, že oni nemuseli nikde vo výchove urobiť chybu, ale že ide o ľahkú mozgovú disfunkciu.
Aké sú prognózy ďalšieho vývoja hyperaktívnych detí?
Vo všeobecnosti priaznivé. Keď prebehne puberta a s ňou spojené hormonálne zmeny, dieťa síce neprestane byť hyperaktívne, ale trošku sa ukľudní. Ale nestačí čakať, že to prejde vekom. Dôležitý je dobrý prístup v rodine, v škole a pokiaľ je to potrebné, lekár môže predpísať aj lieky. Čo sa týka samotnej puberty, vývoj správania je veľmi individuálny. Rodičia sú totiž zvyknutí na to, že dieťa je odmalička problémové, takže sa môže stať, že pubertu prežijú plynulejšie ako rodičia, ktorí mali až do puberty bezproblémové dieťa. Pre tých to môže byť najstresujúcejšie obdobie. Hyperaktivita nie je prekážkou, aby z detí vyrástli úspešní ľudia, pretože majú aj veľa silných stránok, napríklad vynikajúcu kreativitu, fantáziu, vedia vycítiť zmenu nálad ľudí, sú ochotní pomôcť, sú veľmi citliví na spravodlivosť a pod. Ide práve o to rozvíjať ich dobré stránky a potláčať tie horšie.
Spomenuli ste, že s ADHD môže súvisieť aj agresivita…
Môže, ale nemusí. Ako som už hovorila, určitú mieru agresivity máme v sebe všetci a väčšinou ju ovplyvňuje aj dedičná predispozícia. Prevažná väčšina ľudí je priemerne agresívna, 15 percent je nad alebo pod priemerom. Agresivita súvisí aj s temperamentom. Každá predispozícia, ktorú máme, sa však môže a nemusí prejaviť. Veľa záleží aj od vplyvu prostredia.
Obracajú sa na vás aj rodičia agresívnych detí?
Nie. Keďže naše zariadenie je dobrovoľné a má len odporúčací charakter, nemôžeme nikoho nútiť, aby vyhľadal pomoc. Keď rodič nesúhlasí s vyšetrením, ani škola nemôže agresívne dieťa poslať k nám. Často si totiž rodičia nechcú pripustiť, že ich dieťa má problém s agresivitou. Na psychológa sa obrátia až vtedy, keď si dieťa trúfne na nich. Pretože keď sú tieto deti menšie, sú fyzicky slabé a agresivitu obracajú voči ešte slabším jedincom napríklad v škole. Doma sa boja prejaviť. Podobne to funguje aj u dospelých. Otca niekto nazlostí v práci, ale keďže si nemôže dovoliť vybiť zlosť už tam, príde domov a ventiluje sa na rodinných príslušníkoch. Podobne dieťa prenáša zlosť a agresivitu z domu na slabšieho spolužiaka. Fyzické násilie sa totiž vždy prenesie ďalej.
Dá sa agresívne dieťa „pretvoriť“ na bezproblémové?
V prvom rade sa snažíme agresívne dieťa naučiť, ako zo seba dostať zlosť bez toho, aby ublížilo niekomu inému. Pretože každý má právo byť nahnevaný, je to prirodzené, ale nemá právo ubližovať iným. Zlosť sa dá vyventilovať pohybom, športom, rôznymi činnosťami. Najhoršie je, keď namiesto toho agresívne dieťa sadne za počítač a hrá ešte aj agresívne hry. Toto jeho stav len zhoršuje.
Pedagógovia upozorňujú na to, že detská agresivita narastá. Nie je v záujme rodiča tento problém riešiť?
Veľa rodičov si prizná, že má dieťa problém s agresivitou, až keď niekomu vážne fyzicky ublíži. Na druhej strane treba chápať aj rodičov, že v takýchto prípadoch majú veľký pocit vlastného zlyhania. Máloktorý je totiž ochotný priznať si, že jeho dieťa šikanuje ostatných. Rodičia takéto poznanie veľmi ťažko znášajú. Treba si uvedomiť, že agresívne deti nemusia vyrastať zákonite v agresívnom prostredí. Môžu byť agresívne aj preto, lebo výchova je veľmi prísna a sú na nich kladené privysoké nároky. Pokiaľ dieťa nemá schopnosti na to, aby ich splnilo a je naňho vyvíjaný neustály tlak, začne byť agresívne. Čo sa týka detí vyrastajúcich v agresívnom prostredí, tam treba pracovať s celou rodinou. Oni totiž každý konflikt medzi rodičmi vnímajú veľmi citlivo.
Z toho, čo ste povedali vyplýva, že problém agresivity sa riešiť dá, ale rodič musí mať snahu riešiť ho…
Dnes už rodičia našťastie nemajú také predsudky voči psychológom, takže sa na nás obracajú častejšie ako v minulosti. Z praxe viem, že po niekoľkých sedeniach povedia, že mali prísť s dieťaťom už oveľa skôr a vyhli by sa mnohým problémom. Toto platí aj pre agresívne deti. Máme postupy, ako presmerovať ich agresivitu tak, aby im, aj ich okoliu, zbytočne nekomplikovala život.
Kde vidíte príčiny problémov, ktoré sme v tomto rozhovore rozoberali?
Deti nemajú žiadne pozitívne vzory, v médiách je násilie prezentované ako normálne a pre dieťa sa stáva bežnou normou. Rodičia sú vystresovaní, uponáhľaní, nemajú čas venovať sa deťom. Veľakrát ich až príliš zamestnávajú existenčné problémy. Veľa detí vyobliekaných od hlavy po päty v značkovom oblečení mi pri rozhovoroch povedalo, že radšej by mali veci od Číňana a mamku, ocka doma.

Platená reklama

GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
Žihadielko
Česko-slovenský večer
Kadernícky salón Janka
STD Donivo pracovné ponuky
Hobby centrum
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum