vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / K histórii vysťahovalectva z okresu Vranov

Vlastivedné múzeum v Hanu­šovciach n.T. začalo v roku 2005 výskum venovaný problematike vysťahovalectva obyvateľov okresu Vranov z tohto územia v priebehu rokov cca l860 - 1989. Predovšetkým v posledných desaťročiach 19. stor. a zač. 20. stor. mnoho obyvateľov Uhorska emigrovalo do zahra­ničia. Najintenzívnejšia migrácia postihla Zemplín, Šariš a Spiš. Fenomén vysťahovalectva ovládol obyvateľov obcí okresu Vranov najviac v rokoch 1880 - 1910, neskôr v období 1920 - 1930. Príčina vysťahovalectva v tom čase bola predovšetkým ekonomická. Vranovský okres pat­ril k chudobným s množstvom maloroľníkov často s malým množstvom pôdy, ktorá nedokázala uživiť všetkých príslušníkov rodiny. Vysníva­nou krajinou pre vysťahovalcov sa stali USA. Tu koncom 19. stor. nas­tal hospodársky rozmach, ktorý potreboval lacnú pracovnú silu prichá­dzajúcu z Európy. Pre našich vysťahovalcov bola Amerika rozprávkovou krajinou, kde si mohli zarobiť, hoci často v zlých pracovných pod­mienkach – bane, huty, železiarne, lesy. Výmenný kurz dolára a uhorskej meny bol však výhodný a umožnil lepšie zhodnotiť peniaze v Uhorsku.


V 20. rokoch 20. stor. smerovali vysťahovalci už nielen do USA (tu bo­lo vysťahovanie už obmedzené), ale aj do západnej Európy (Belgicko, Francúzsko), Latinskej Ameriky (Brazília, Argentína) a Kanady. Ako sme už spomenuli najviac našich spoluobčanov sa do zámoria sťahovalo v rokoch 1880-1910. Cestovali jednotlivci aj celé rodiny. Naj­prv však žiadali okresné úrady vo Vranove, či v Giraltovciach (tam administratívne spadali obce terajšieho Vranovského okresu) o vydanie vysťahovaleckých pasov. Cieľom cesty boli zväčša USA. Dopravili sa tam pomocou zámorských lodí. Jedným z prístavov odkiaľ smerovali do zámoria sa stal nemecký prístav v Brémach, odkiaľ vycestovalo mnoho obyvate­ľov z okresu Vranov. Cestovali aj z prístavov v Poľsku, Francúzsku (Marseilles, Le Havre), Juhoslávii (Split), Nemecku (Hamburg), Taliansku (Janov).

V rokoch 1900-1910 sa z niektorých obcí Vranovského okresu vysťahovalo do cudziny (niekde 20-30% z celkového počtu obyvateľov obce) – napr. v r. 1910 zo Sačurova – 321 osôb, zo Žalobína – 314, Čemerného - 3ll, Dlhého Klčova - 212, Vechca - 180 atď.

V USA sa vysťahovalci z nášho okresu usádzali najčastejšie v Pensyl­vánii, v mestách Cleveland, Chicaga, New York. Mnohí z tých, čo sa vysťahovali do zámoria sa po čase vrátili, ale veľa ich tam zostalo aj natrvalo. V niektorých mestách sa tak vytvárali slovenské komunity, niekde do­konca aj samostatné slovenské osady. Plynutím rokov sa tu rozvíjal aj určitý spoločenský a kultúrny život, boli vydávané slovenské novi­ny, vytvárali sa spolky. Medzi Slovákmi v zahraničí pôsobili osobnosti ako P.V.Rovnianek, vydavateľ Amerikánsko-Slovenských no­vín, J. Murgaš, Š. Banič (vynálezca padáka), J. Bosák (bankár) a iní.

Súčasťou výskumu bolo aj vytvorenie stálej výstavy vysťahovalectva umiestnenej v súčasnosti v pobočke nášho múzea vo Vranove n.T. Jej návštevníci si vo výstavných vitrínach a na paneloch môžu prezrieť odev a iné predmety, ktoré majú dokumentovať skutočnosť, že v Uhorsku a hlavne v jeho slovenskej časti zvlášť na východe Slovenska v druhej polovici 19. stor. nastala veľká chudoba. Malí roľníci v dôsledku veľkostatkárskeho spôsobu hospodárenia prichádzali o pôdu, ktorá ich rodiny ako tak živila. Ostali bez obživy a to ich prinútilo k vysťahovaniu. Dokumentujú to aj vystavené materiály z najviac postihnutých regiónov – Spiš, Šariš, Zemplín a Abov. Príčina vysťahovalectva bola v tom čase hlavne ekonomická. Okrem písomných údajov dokladujeme predmety, ktoré vysťahovalci používali pri ceste a živote v Amerike – cestovné pasy, rôzne doklady, fotografie. Jeden z najzaujímavejších predmetov je kovový štítok s číslom, ktorý dostávali prisťahovalci po príchode do prístavu New York a tak boli zaevidovaní. Uvedený americký prístav za desiatky rokov prijal až vyše 10 miliónov prisťahovalcov do USA. Každý prisťahovalec bol zaevidovaný a istý čas boli aj v karanténe v bývalej väznici v Kasigarde pri newyorskom prístave. Týmito opatrenia z americkej strany prechádzali aj vysťahovalci z okresu Vranov. V závere výstavy predstavujeme ľudí pochádzajúcich z okresu Vranov, ktorí uspeli a uplatnili svoje schopnosti a vedomosti aj v tvrdých konkurenčných podmienkach v USA. Patrila k nim – operná speváčka Helena Janečková rod. Hájniková z Kučína, podnikateľ a ministerský úradník Andrej Eliáš z Hanušoviec (autor knihy Ako som objavil Ameriku), Štefan Hreha z Čemerného – spisovateľ, novinár bývalý dlhoročný šéfredaktor novín Kanadský Slovák, ktoré vychádzajú nepretržite už od roku 1942 a sú určené predovšetkým pre slovenských vysťahovalcov v Kanade. Podľa autora knihy Dejiny Slovákov v Amerike Konštantína Čulena už po roku 1860 mal istý vysťahovalec, rodák z Hermanoviec nad Topľou, v New Yorku obchod so železiarskym tovarom. Vysťahovalci boli v cudzine úspešní aj neúspešní. Za všetkým však často stála obrovská drina a ťažko zarobené peniaze.

Mgr. P. Šafranko
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n.T.

Platená reklama

Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum