vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Z histórie povojnovej obnovy okresu Vranov

V doteraz zverejnených článkoch na stránkach týchto novín sme sa venovali rôznym oblastiam z výskumnej činnosti múzea (osobnostiam okresu, dejinám protifašistického odboja v čase 2. svetovej vojny, či vysťahovalectva). V tomto článku nadviažeme na povojnovú históriu okresu spojenú predovšetkým s riešením vzťahov – roľníci a pôda. Bolo to dané aj tým, že väčšina tunajšieho obyvateľstva boli roľníci a to musela riešiť aj vtedajšia vládna moc, na ktorej sa podieľali, okrem klasických parlamentných strán ešte z čias predvojnovej Československej republiky, veľmi výrazne aj komunisti.
V roku 1945 vyše 70 % obyvateľstva okresu Vranov pracovalo v poľnohospodárstve. Komunistická strana Československa (ďalej iba KSČ) a jej predstavitelia už v čase SNP vytýčili požiadavku konfiškácie a parcelácie veľkostatkárskej pôdy. V priebehu oslobodzovania Slovenska Červenou armádou sa nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č.4/l945 z 27. februára rozhodlo o konfiškácii pôdy Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov národa a jej urýchlené rozdelenie medzi pracujúce roľníctvo. Táto požiadavka bola zakotvená aj v Košickom vládnom programe z apríla 1945. V prvých mesiacoch po oslobodení prichádzajú do Vranova viacerí predstavitelia Slovenskej národnej rady (ďalej iba SNR). Dňa 22.februára 1945 zavítal do Vranova JUDr. Jozef Šoltés, tunajší rodák. Ako delegát SNR, povereník priemyslu a obchodu, sa tohto dňa zúčastnil zasadnutia Okresného národného výboru (ďalej ONV) a oboznámil sa so situáciou v okrese. V dňoch 15. až 18. marca 1945 vykonal okružnú cestu po okresoch Vranov, Michalovce, Humenné, Trebišov Marek Čulen, ktorej úlohou bolo zaangažovať roľníkov do riešenia otázky pozemkovej reformy. To znamenalo, aby sa v jednotlivých obciach vytvárali roľnícke komisie, ktoré mali pomôcť riešiť problémy v súvislosti s prvou etapou pozemkovej reformy. Tento proces prebiehal aj v našom okrese a jeho vyvrcholením bolo založenie okresného združenia Jednotného zväzu slovenských roľníkov vo Vranove dňa 26. júla 1945. K otázke uskutočnenia pozemkovej reformy sa vyjadrili aj vranovskí komunisti, keď už 18. februára 1945 zvolali veľké zhromaždenie v kultúrnom dome vo Vranove k tejto otázke.
V jednotlivých obciach sa začala vykonávať konfiškácia cirkevnej a statkárskej pôdy napr. v Hanušovciach boli rozdelené pozemky J. Körtvelyessyovej, v Babiom pôda a lesy po A. Myekhegyovej a K. Bositzovi, v Tovarnom pôda po dr. A. Hadick-Barkóczym. Podľa nariadenia ONV Vranov z marca 1945 boli navrhnuté na konfiškáciu aj pozemky K. Tomcsanyovej v Majerovciach a majetky 88 osôb nemeckej národnosti (jednalo sa hlavne o obyvateľov bývalej nemeckej osady medzi obcami Merník a Michalok). Referentom ONV Vranov pre otázku pozemkovej reformy bol vtedy Jozef Mulár- zástupca KSS. Výsledky uskutočnenia prvej etapy pozemkovej reformy v okrese ku 30. novembru 1945 ukázali, že poklesol počet kulakov a statkárov s držbou pôdy nad 20 ha - celkove ich bolo iba 15. Najväčšiu skupinu tvorili roľníci, ktorí vlastnili pôdu vo výmere 2-5 ha ( bolo ich 5 524).
V súvislosti s vykonávaním pozemkovej reformy sa vedenie ONV usilovalo v spolupráci  s okresným vedením Jednotného zväzu slovenských roľníkov o čo najlepšie využitie poľnohospodárskej pôdy. K tomu malo prispieť aj zavádzanie strojov. Výsledkom ich spoločného snaženia bolo založenie Strojnotraktorovej stanice vo Vranove dňa 1.4.1947.
Nemenej dôležitú otázku v okrese tvorilo obnovenie činnosti existujúcich priemyselných podnikov, dopravy, komunikačných spojov. Ak v okrese vôbec možno o priemysle v tom čase hovoriť, tak k nemu zaradíme píly vo Vranove, tehelňu v Čemernom, k priemyslu kameňa a zemín – kameňolomy (napr. Podčičva, Vechec). Možno tu pričleniť aj liehovary v Čaklove, Zámutove, Skrabskom a tlačiareň vo Vranove. Všetky uvedené podniky obnovili svoju činnosť už v roku 1945. K najviac postihnutým oblastiam patrilo v okrese železničné, cestné
a komunikačné spojenie. Ustupujúce nemecké vojsko zničilo železničné trate a mosty, čo si po oslobodení vyžiadalo veľké opravy. V jednotlivých obciach (napr. V. Žipov) sami obyvatelia obce stavali nové drevené mosty cez rieky. Finančné prostriedky a drevo im poskytovalo ONV vo Vranove. Výsledkom budovateľskej aktivity obyvateľov okresu
a finančných dotácii udelených SNR bola - napr. v máji 1945 obnovená autobusová linka Prešov - Vranov - Humenné, dňa 9.9.1945 bola obnovená vlaková preprava v smere Vranov-Trebišov a k 30.11.1947 bola definitívne zrekonštruovaná železničná trať v smere Prešov-Vranov - Strážske.
Medzi dôležité body pre plnenie úloh prvej dvojročnice v podmienkach okresu Vranov patrila elektrifikácia obcí, ktorá mala byť prevedená do októbra 1948 (napr. v roku 1946 bolo elektrifikovaných iba 9 obcí, čo tvorilo iba 18,8 % z celkového počtu obcí okresu). Uvedené skutočnosti nám dotvárajú určitý obraz a poukazujú na problémy, ktoré sa museli v okrese Vranov riešiť v prvých rokoch po oslobodení. Zároveň sú dokladom, že aj tieto informácie a ich získavanie sú súčasťou múzejnej dokumentácie.

Mgr. P. Šafranko
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n.T.

 

Platená reklama

Square 1 300x300
Square 1 300x300
Square 1 300x300
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum