vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Vranovským rybárom robila pri ostrove Soroya spoločnosť 9-metrová veľryba

Vranovským rybárom robila pri ostrove Soroya spoločnosť 9-metrová veľryba

R. Košalko: Lovili sme v extrémnych podmienkach na hranici, kedy sa vôbec dá vyplávať na more

Nórsky ostrov Soroya je rybárskym rajom. Hoci má poetický názov „zelená záhrada severu“ a pýši sa svetovým rekordom tresky obecnej ulovenej na prút (160cm a váhou 47kg), oceán vie byť k rybárom poriadne krutý. Presvedčila sa o tom aj partia vranovských rybárov.

SOROYA je jedno z najlepších miest na svete na morský rybolov. Kvôli svojej strategickej polohe cca 25-30 km na otvorenom oceáne, obmývaná Barentsovým morom, je bohatá na výskyt veľkých matečných tresiek obecných, tmavých, jednoškvrnitých, vlkoša severného, obecného, škvrnitého a halibuta. Sezóna pre športový rybolov z člnov začína 1. apríla, pretože dovtedy platí na ostrove vyhláška o zákaze lovu z malých plavidiel. Sezóna trvá prakticky až do konca septembra. Približne 12-15 km od ostrova sa nachádza kontinentálny šelf, kde klesá dno z 90 m do 300 m. Najvhodnejším obdobím na lov sú jarné mesiace apríl, máj a jún, kedy sa tresky po vytretí intenzívne kŕmia. „Soroya patrí medzi najvyhľadávanejšie oblasti hĺbkového rybolovu na svete. Nástrahy, ktoré vážia 500 až 1000 gramov, spúšťame do hĺbky od 50 do 150 metrov a na dne sa snažíme vyprovokovať ryby k útoku. Niekedy sa však musíme dostať cez tak veľký húf menších rýb, že nástraha cez nich neprepadne. Vtedy využívame rôzne triky, aby sa háčiky o ryby nezachytili skôr, ako nástraha dopadne na dno,“ vysvetľoval Rastislav Košalko.

Hoci v internetových katalógoch vyzerá pozvanie na rybolov do Nórska idylicky, príroda dokáže byť poriadne tvrdá, až krutá. Silný vietor, sneh, krupobitie, dážď a vysoké vlny otvárajú novú komnatu, kedy slabšie povahy nemusia nabrať odvahu vyplávať na more. R. Košalko nerybárčil v Nórsku prvýkrát, ale ako priznal, taký odpor počasia ešte nezažil. „Lode sú, samozrejme, stabilné, ale iba do istej intenzity vetra. Pri rýchlosti deväť až desať metrov za sekundu by sme sa totiž nedokázali dostať do prístavu a riziko prevrátenia by bolo privysoké. Vyplávať na more sa odporúča pri piatich, šiestich metroch za sekundu, no my sme to skúšali aj v sedmičke a osmičke. Precestovali sme 6 000 kilometrov, preto sme chceli niečo zažiť, no napriek tomu sme päť dní strávili na chate. Lovili sme teda iba päť dní, ale aj to v extrémnych podmienkach na hranici vyplávania na vodu,“ opísal podmienky R. Košalko.

Napriek tomu alebo práve vďaka tomu nedá na Nórsko dopustiť ani Peter Spusta. Priznal síce, že by si mohli užiť pohodovú rybačku s kapitánom na „výletnej“ lodi, ale podľa neho sa nič nevyrovná adrenalínu, keď sú s priateľmi sami pánmi osudu. „Rybačku v Nórsku treba zažiť! Nesedíme pohodlne na brehu Domaše alebo ako v Poľsku, kde kapitán lode povie „a tu sa bude chytať“. My si vezmeme motorový čln, ktorý si sami riadime, vyplávame s ním desať kilometrov na more a môžem povedať, že na trojmetrových vlnách je to neskutočný adrenalín. Pre lepšiu predstavu poviem, že na vodu vyrážame ráno o šiestej, osem hodín lovíme a potom ďalších niekoľko hodín ryby čistíme. Celý čas sme na nohách a makáme. Mnohí sa ma pýtajú, prečo chodím do Nórska, keď sa domov vraciam s doškriabanými rukami, ale za ten zážitok to určite stojí,“ zdôraznil P. Spusta.

Skúsení rybári zároveň upozorňujú, že popri odvahe je dôležitá najmä trpezlivosť. Pokiaľ sa posádke podarí nájsť miesto, kde sa nachádzajú ryby, môže ubehnúť pár hodín. „Niekto si myslí, že hodí pilker do mora a ťahá rybu. Vo všeobecnosti sa snažíme hľadať výškové rozdiely na dne mora, pretože ryby by mali byť v zrazoch. Sú dni, kedy však za dvanásť hodín nenájdeme ani jednu! Okrem toho musíte vedieť ovládať sonar a GPS. Ryby sú totiž na priestore 10 x 10 metrov, ale loď vo vetre driftuje a vy sa potrebuje stále dostať nad miesto, kde sa práve nachádzajú,“ uviedol R. Košalko.

Vo vodách Soroye si partia vranovských dobrodruhov užila najviac lov tresky obecnej. Na ich prútoch však skončili aj dva halibuty a morská mačka, ktorá má nielenže nepríjemný vzhľad, ale dvadsať minút ešte dokáže na lodi cvakať zubami. Keďže sa živí napr. krabmi, jej čeľuste majú dostatočnú silu na to, aby poľahky rozdrvili ľudskú kosť, preto musia byť rybári mimoriadne opatrní. „Najbojovnejší je halibut, ktorý po polhodine urobí bez problémov výpad na dno a rybár začína odznova. Keď nemá správne nastavený systém, roztrhá mu ho. Ak chce rybu unaviť, musí mať nastavenú cievku a byť v dobrej kondícii,“ pripomenul R. Košalko.

Kondícia je počas rybárčenia v Nórsku často skloňované slovo. Pri jednoduchej rovnici, kedy treba brať do úvahy hmotnosť rýb, ich počet a hĺbku, z ktorej ich vyťahujú, sa dostávame k viac ako slušnému výdaju energie. „Treska obecná je pohodový ryba, ale... Štandardne sa chytá v hĺbke 50 – 60 metrov, ale my sme si to vyskúšali aj hlbšie. Predstavte si teda, že váži 20 kg a ťaháte ju zo 170 metrov. Keďže more k nám bolo štedré, naše ruky dostali poriadne zabrať,“ priznal už s úsmevom P. Spusta, ktorý je vicemajstrom sveta a majstrom v Európy v pretláčaní rukou.

Keď sme spomínali tresky, halibuty, či morskú mačku, zoznam sa pri týchto druhoch nekončí. Nórske dobrodružstvo pre partiu Vranovčanov vyšperkovala návšteva veľryby. „Hneď v prvý deň nám pár metrov od člna vyfúkla veľryba, ktorá popod nás podplávala a chvíľu nám robila spoločnosť. Mohla mať okolo deväť metrov a pokiaľ by sa nás zo zvedavosti dotkla, pohodlne by nás prevrátila, ale našťastie k ničomu takému nedošlo,“ reagoval R. Košalko. Hoci v minulosti zazreli z brehu rodinu kosatiek, predsa len toto stretnutie malo úplne iné čaro. „Radšej sme sa obidve lode držali vedľa seba, lebo v prípade, že by sme sa prevrátili, mali by sme problém. Hoci na more ideme v plávajúcich oblekoch, v 5-stupňovej vode by sme vydržali do pätnástich minút, pokiaľ v okolí nie je žiadny iný čln. Neskôr sme sa snažili na internete zistiť, o aký druh mohlo ísť, no nepodarilo sa nám to,“ doplnil P. Spusta.

Teplotu vody v mori si predsa len na vlastnej koži vyskúšal R. Košalko. Ako člen Klubu otužilcov Vranovské vydry totiž tomuto pokušeniu nemohol odolať. „Možno tým, že morská voda je slanšia, bol vstup do mora, napriek počasiu, aké tam vládlo, ľahší. V Nórsku som sa kúpal viackrát a stiahol som aj kamaráta, ktorý vstúpil do ľadovej vody prvýkrát. Chytilo ho to však a myslím si, že bude s nami doma otužovať ďalej,“ usmieval sa R. Košalko.    
 

Platená reklama

GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
msdk
GRANDESSA
Sport VT
Publi City Diplomovky
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum