vranovské novinky spektrum týždenník okresu vranov nad topľouČlánky / Dominik Sopko: Pokora je aj tom, aby sme počúvali tých, ktorí nám vedia a chcú pomôcť

Dominik Sopko: Pokora je aj tom, aby sme počúvali tých, ktorí nám vedia a chcú pomôcť

Prvý slovenský titul je doma. Dominik Sopko začínal ako rekreačný bežec a po minulotýždňových majstrovstvách Slovenska v cestnom behu na 10 km má v zbierke prvú zlatú medailu v družstvách. Bežecký príbeh zverenca Igora Pribulu začal ešte v čase, keď ako futbalista obliekal dres mladšieho dorastu MFK Vranov.

Ako počas rozhovoru Dominik Sopko s úsmevom priznal, beh nikdy nemusel, ale keď ho v mladšom doraste trápila nadváha, vďaka bratovi Matúšovi začal s prvými výbehmi a postupne zistil, že ho to baví.

Prvé preteky odbehol V USA, kde pracoval tri mesiace a jeho druhý brat Ján ho vytiahol do New Yorku. Bez vážneho tréningu skončil na 8-kilometrovej trati vo svojej kategórii tretí a ďalším dôležitým medzníkom bola „desiatka“ v Dariene. S časom 36:59 dobehol druhý a vtedy sa začal o beh zaujímať s trochu inou vážnosťou, ako dovtedy. Počas pobytu za „veľkou mlákou“ stihol ešte polmaratón vo Filadelfii, no kľúčové bolo, že zmenil prístup k tréningu, ktorý už nebol iba „pobehovaním“, ale snažil sa o systém. „V USA som našiel podporu v bratovi, ktorý mi ukázal, ako by som mal trénovať. Hoci som popritom tvrdo pracoval, na tréning som si našiel čas vždy,“ zdôraznil Dominik Sopko.

Po návrate z USA pokračoval ďalej v tréningovým nasadení, ale stále cítil, že v príprave nevyužíva celé know-how. Hoci behal viac pre seba, ako súťažne, testom pre neho bola Sačurovská pätnástka. Dva roky po sebe však necítil zlepšenie, preto sa sústredil ešte viac na detaily, ako posunúť formu ďalej. Tento rok sa už zlepšil o dve minúty a k tomu sa mu rovnaký kúsok podaril na polmaratóne v Berlíne. Napriek tomu, že v nemeckej metropole, podľa vlastných slov, prepálil úvod a do cieľa dobiehal v kríze, pripísal si na konto čas lepší rovnako o dve minúty. „Po týchto mojich výkonoch sa mi ozval Igor Pribula. Stretli sme sa, vysvetlil mi mnohé dôležité veci, ktoré sú pre beh zásadné a dohodli sme sa na spolupráci. Dnes môžem povedať, že som mu za to veľmi vďačný! Spolupracujeme síce iba pol roka, ale každý deň spolu konzultujeme moje výkony v tréningu a práve jemu vďačím za to, že som sa posunul o výrazný krok ďalej,“ uviedol D. Sopko.

Talent D. Sopka neušiel iba I. Pribulovi, ale na jeho odporúčanie ani Pavlovi Madarovi v Obal Servise Košice. Práve v drese jedného z najúspešnejších slovenských bežeckých klubov sa rodák zo Sečovskej Polianky predstavil na Majstrovstvách Slovenska v cestnom behu na 10 km v Šali. Zaujímavosťou je, že sa bežalo večer. D. Sopko skončil v individuálnych pretekoch na 9. miesto a spolu s dvojicou J. Szabo – R. Tomeček získali v družstvách titul! „Keďže to bol večerný beh, bolo mi jasné, že sa bude bežať za tmy, ale nečakal som, že bude až taká tma, aby som nevidel na hodinky. Štandardne si sledujem čas a podľa toho sa riadim, aby som neprepálil tempo. Teraz som sa na to spoľahnúť nemohol, no paradoxne mi to pomohlo k lepšiemu výkonu. Povedal som si, že to musím zvládnuť, riskol som to a bežal naplno. Hoci som niekedy nevidel, kde našľapujem a bál som sa, aby som si nevyvrtol členok, s ktorým som mal v minulosti problém, nakoniec všetko dopadlo dobre,“ usmieval sa D. Sopko.

Sezóna sa pre D. Sopka ešte nekončí. V Košiciach, kde minulý rok odbehol svoj prvý maratón s časom 3:01:00, sa postaví na štart polovičnej trate a potom sa chce sústrediť na krosové preteky, kde je v hre aj jeho nominácia na majstrovstvá Európy! „Nemám žiadnu métu, akú by som chcel dosiahnuť. Behám len pre radosť a s prianím zlepšovať sa každý deň, preto uvidíme, kam ma až moje možnosti pustia,“ vysvetľoval D. Sopko. 

Jeho príbeh je o to fascinujúcejší, že nie všetci športovci dokážu po skončení napr. futbalovej kariéry prejsť plynulým spôsobnom napr. na atletiku. Mnohí sa cítia urazení, že osud ich talent nedocenil a hľadanie limitov v sebe hodia do koša, lebo je to mimo ich komfortnej zóny. D. Sopko sa vybral opačným smerom! „Od žiakov som bol zvyknutý na režim tréning - zápas. Keď sa mi futbal znechutil, prišiel som po škole domov a zrazu som sa nemal čomu venovať, tak som začal behať. Predtým som beh neznášal, po prvých pretekoch mi bolo tak zle, že som povedal, že už nikdy viac! A nakoniec to dnes robím s radosťou. Vo futbale som sa nadrel a výsledok často nebolo vidieť. V individuálnom športe je iba na mne, aby som predal to, čo som natrénoval a to ma motivuje,“ reagoval D. Sopko.

Hoci sa náš rozhovor pri výbornej káve u Sopkovcov doma točil predovšetkým o časoch, nabehaných kilometroch, či tréningových detailoch, Dominik zdôraznil ešte jednu zásadnú esenciu, ktorá ho ako bežca posúva ďalej, a tou sú rodina a priatelia – obidvaja bratia Matúš a Ján, tréner Igor Pribula a duchovný z miestnej farnosti Ľubomír Novák. „Vždy som behal s pokorou! Práve vtedy, keď som nečakal žiadne veľké veci, podaril sa mi výsledok, s ktorým som bol spokojný. Sebavedomie každého bežca rastie s tréningami a časmi, ktoré v nich dosiahne. Preto môžem odporučiť každému, kto sa chce venovať behaniu na inej ako iba rekreačnej úrovni, nech sa nebojí pýtať a nechať si poradiť, lebo pokora je aj tom, aby sme počúvali tých, ktorí nám vedia a chcú pomôcť,“ uzavrel náš rozhovor D. Sopko.

 

Platená reklama

Svet zdravia
Kadernícky salón Janka
GRAND STUDIO, s.r.o. - reklamná, produkčná a umelecká spoločnosť
Noc divadiel
Hobby centrum
Zelená Lagúna
Pink Floyd
Zdieľajte túto stránku na FECEBOOKu Konktujte nás - Rýchla správa Formulár na zadanie inzercie
Stropkovské Spektrum