Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Bývalý štátny podnik Chemko Strážske začína vydávať svedectvá

Správy / Ostatné / Bývalý štátny podnik Chemko Strážske začína vydávať svedectvá

Bývalý štátny podnik Chemko Strážske začína vydávať svedectvá

Areál bývalého štátneho podniku Chemko Strážske začína vydávať svedectvá. Na spoločenskú objednávku a pod mediálnym tlakom. Príbehy o uskladňovaní sudov s PCB látkami uloženými v lese alebo starých neudržiavaných budovách sa už nedajú tabuizovať. Dnes sú neakceptovateľnou environmentálnou realitou. Za týchto okolností nadobúda naliehavejší rozmer aj iniciatíva za ukončenie prevádzky a sanáciu Odkaliska Poša. Obidve lokality spája nielen rovnaký pôvodca znečistenia, ale znepokojujúco vyznieva i fakt, že pena, akú môže verejnosť pozorovať v Kyjovskom potoku pri Nižnom Hrušove, či priamo v odkalisku sa tvorí i na hladine potoka v obore Jozefa Adámika.

Spôsob a metódy uskladňovania PCB látok v bývalom štátnom podniku Chemko Strážske boli dlho oficiálnym tabu. Hoci nechýbali očití svedkovia, kompetentným sa príliš do riešenia tohto problému nechcelo. Svedčí o tom aj rozsiahla písomná komunikácia bývalého vedúceho technického rozvoja a neskôr aj riaditeľa podniku Jaroslava Gilániho s Ministerstvom životného prostredia SR. Viacerí ministri mu síce odpísali, že vysporiadávanie starých environmentálnych záťaží je ich prioritou, no vždy sa našlo nejaké „ale“. „V Chemku sa vyrobilo 7 000 ton PCB látok a vyviezlo sa 6 500. Po zrušení výroby však nevedeli, čo s tým, tak to začali plniť do sudov, pričom padlo rozhodnutie vyviezť ich do lesných strží v areáli,“ uviedol Jaroslav Giláni.

Ešte za totalitného režimu však musel z Chemka nedobrovoľne odísť. Do vedenia sa vrátil až po Nežnej revolúcii, najskôr ako námestník a potom ako riaditeľ. V tom čase prišiel príkaz sudy s PCB látkami z lesa zlikvidovať a uložiť v budovách, napr. v ovčíne. „Keď som sa v roku 1 990 vrátil do Chemka, mal som pod sebou chlapov z Hospodárskej správy, ktorí mali sudy z lesa vyviezť. Pred koncom smeny vždy prišli za mnou a pochválili sa, koľko ich vytiahli. Bol som rád, že sa niečo začalo robiť, tak som im, ako prejav vďaky, podpisoval odmeny,“ dodal J. Giláni.

V decembri 2018 napísal Andrej Bán článok v Denníku N, ktorému dal názov „Dve temné adventné envirorozprávky“. Vo svojej reportáži sa venuje dvom témam a jedna z nich sa týka práve PCB látok na pozemku, ktorý dnes vlastní Jozef Adámik. V obore chová muflóny, jelene a diviaky. Práve oni sudy vyhrabali. „Keďže sudy sa čiastočne rozpadajú, ich obsah sfarbil potok a zároveň sa na hladine vytvára hustá pena. Myslím si, že nie je predsa normálne, aby voda takto sama o sebe penila... To, čo sa nedá ukázať, je zápach pozdĺž celého potoka až k rybníkom za nami,“ vysvetľoval Jozef Adámik.

V jeho prípade však nejde iba o domnienky! Na vlastné náklady si nechal v laboratóriu urobiť rozbor „neznámej“ látky a expertíza potvrdila prítomnosť PCB látok. „Určite je nielen v našom záujme, aby sa sudy z lesa zlikvidovali. Na vlastné náklady sme nechali urobiť rozbor, kontaktovali sme kompetentné orgány, my sa teda tomu nebránime. Teraz to však bude na nich, aký postup a opatrenia prijmú,“ konštatoval J. Adámik.

Po reportáži A. Bána sa postupne o túto tému začali zaujímať aj celoslovenské televízie JOJ, RTVS a Markíza. Pár týždňov si úradníci túto tému medzi sebou posúvali, pretože nebolo jasné, najmä na úrovni okresných úradov, kto má konať. Teritoriálne boli totiž sudy objavené na území okresov Humenné (kataster Hudcovce) a Michalovce, čo znamená, že sa bavíme aj o dvoch krajoch – Prešovskom a Košickom. Mediálny tlak však zabral. Ešte v marci si boli areál obhliadnuť zástupcovia Slovenskej agentúry životného prostredia a zamestnanci odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Michalovce a Košice. Keďže sa potvrdila prítomnosť sudov v bývalej ošipárni, starej teplárni a spomínanej obore, nariadila sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR ďalšiu obhliadku, už aj za účasti zamestnancov Kontrolného chemického laboratória Jasov, ktorí odobrali vzorky na prítomnosť PCB látok. „Máme prísľub, že výsledky rozboru budú známe do dvoch mesiacov. Budeme sa však snažiť, aby sme ich mali k dispozícii skôr, lebo je to veľmi závažný ekologický problém, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie,“ reagovala vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Košice Henrieta Halásová.

Pri podávaní reportu ministerstvám životného prostredia a vnútra po prvej obhliadke neklasifikovala situáciu v areáli Chemka ako environmentálnu záťaž, ale ako ekologickú haváriu. „PCB látky sú uložené v priestoroch, ktoré napr. nemajú izolovanú podlahu. Hrozí teda vážne ohrozenie životného prostredia. Na mieste je obava z kontaminácie podzemných vôd, rovnako platí, že potravinovým reťazcom sa môžu dostať PCB látky do tela človeka. V tejto chvíli si však musíme počkať na rozbor, lebo až na základe jeho výsledkov je možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu,“ doplnila H. Halásová.     

 

Bývalý štátny podnik Chemko Strážske začína vydávať svedectvá

Správy / Ostatné / Bývalý štátny podnik Chemko Strážske začína vydávať svedectvá

Bývalý štátny podnik Chemko Strážske začína vydávať svedectvá

Areál bývalého štátneho podniku Chemko Strážske začína vydávať svedectvá. Na spoločenskú objednávku a pod mediálnym tlakom. Príbehy o uskladňovaní sudov s PCB látkami uloženými v lese alebo starých neudržiavaných budovách sa už nedajú tabuizovať. Dnes sú neakceptovateľnou environmentálnou realitou. Za týchto okolností nadobúda naliehavejší rozmer aj iniciatíva za ukončenie prevádzky a sanáciu Odkaliska Poša. Obidve lokality spája nielen rovnaký pôvodca znečistenia, ale znepokojujúco vyznieva i fakt, že pena, akú môže verejnosť pozorovať v Kyjovskom potoku pri Nižnom Hrušove, či priamo v odkalisku sa tvorí i na hladine potoka v obore Jozefa Adámika.

Spôsob a metódy uskladňovania PCB látok v bývalom štátnom podniku Chemko Strážske boli dlho oficiálnym tabu. Hoci nechýbali očití svedkovia, kompetentným sa príliš do riešenia tohto problému nechcelo. Svedčí o tom aj rozsiahla písomná komunikácia bývalého vedúceho technického rozvoja a neskôr aj riaditeľa podniku Jaroslava Gilániho s Ministerstvom životného prostredia SR. Viacerí ministri mu síce odpísali, že vysporiadávanie starých environmentálnych záťaží je ich prioritou, no vždy sa našlo nejaké „ale“. „V Chemku sa vyrobilo 7 000 ton PCB látok a vyviezlo sa 6 500. Po zrušení výroby však nevedeli, čo s tým, tak to začali plniť do sudov, pričom padlo rozhodnutie vyviezť ich do lesných strží v areáli,“ uviedol Jaroslav Giláni.

Ešte za totalitného režimu však musel z Chemka nedobrovoľne odísť. Do vedenia sa vrátil až po Nežnej revolúcii, najskôr ako námestník a potom ako riaditeľ. V tom čase prišiel príkaz sudy s PCB látkami z lesa zlikvidovať a uložiť v budovách, napr. v ovčíne. „Keď som sa v roku 1 990 vrátil do Chemka, mal som pod sebou chlapov z Hospodárskej správy, ktorí mali sudy z lesa vyviezť. Pred koncom smeny vždy prišli za mnou a pochválili sa, koľko ich vytiahli. Bol som rád, že sa niečo začalo robiť, tak som im, ako prejav vďaky, podpisoval odmeny,“ dodal J. Giláni.

V decembri 2018 napísal Andrej Bán článok v Denníku N, ktorému dal názov „Dve temné adventné envirorozprávky“. Vo svojej reportáži sa venuje dvom témam a jedna z nich sa týka práve PCB látok na pozemku, ktorý dnes vlastní Jozef Adámik. V obore chová muflóny, jelene a diviaky. Práve oni sudy vyhrabali. „Keďže sudy sa čiastočne rozpadajú, ich obsah sfarbil potok a zároveň sa na hladine vytvára hustá pena. Myslím si, že nie je predsa normálne, aby voda takto sama o sebe penila... To, čo sa nedá ukázať, je zápach pozdĺž celého potoka až k rybníkom za nami,“ vysvetľoval Jozef Adámik.

V jeho prípade však nejde iba o domnienky! Na vlastné náklady si nechal v laboratóriu urobiť rozbor „neznámej“ látky a expertíza potvrdila prítomnosť PCB látok. „Určite je nielen v našom záujme, aby sa sudy z lesa zlikvidovali. Na vlastné náklady sme nechali urobiť rozbor, kontaktovali sme kompetentné orgány, my sa teda tomu nebránime. Teraz to však bude na nich, aký postup a opatrenia prijmú,“ konštatoval J. Adámik.

Po reportáži A. Bána sa postupne o túto tému začali zaujímať aj celoslovenské televízie JOJ, RTVS a Markíza. Pár týždňov si úradníci túto tému medzi sebou posúvali, pretože nebolo jasné, najmä na úrovni okresných úradov, kto má konať. Teritoriálne boli totiž sudy objavené na území okresov Humenné (kataster Hudcovce) a Michalovce, čo znamená, že sa bavíme aj o dvoch krajoch – Prešovskom a Košickom. Mediálny tlak však zabral. Ešte v marci si boli areál obhliadnuť zástupcovia Slovenskej agentúry životného prostredia a zamestnanci odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Michalovce a Košice. Keďže sa potvrdila prítomnosť sudov v bývalej ošipárni, starej teplárni a spomínanej obore, nariadila sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR ďalšiu obhliadku, už aj za účasti zamestnancov Kontrolného chemického laboratória Jasov, ktorí odobrali vzorky na prítomnosť PCB látok. „Máme prísľub, že výsledky rozboru budú známe do dvoch mesiacov. Budeme sa však snažiť, aby sme ich mali k dispozícii skôr, lebo je to veľmi závažný ekologický problém, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie,“ reagovala vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Košice Henrieta Halásová.

Pri podávaní reportu ministerstvám životného prostredia a vnútra po prvej obhliadke neklasifikovala situáciu v areáli Chemka ako environmentálnu záťaž, ale ako ekologickú haváriu. „PCB látky sú uložené v priestoroch, ktoré napr. nemajú izolovanú podlahu. Hrozí teda vážne ohrozenie životného prostredia. Na mieste je obava z kontaminácie podzemných vôd, rovnako platí, že potravinovým reťazcom sa môžu dostať PCB látky do tela človeka. V tejto chvíli si však musíme počkať na rozbor, lebo až na základe jeho výsledkov je možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu,“ doplnila H. Halásová.     

 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok