Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Floristický výskum okolia Vranova

Kultúra / Vlastivedné múzeum / Floristický výskum okolia Vranova

Floristický výskum okolia Vranova

Mesto Vranov je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny. Intravilán sa rozkladá v riečnej nive Tople a Ondavy na náplavových kužeľoch a terasách. Južná časť mesta leží vo Východoslovenskej nížine, ostatné časti vo Vranovskej pahorkatine.

Okolie mesta Vranov sa nachádza v zóne obhospodarovanej človekom. Pôda v tejto časti je veľmi intenzívne využívaná, a prakticky okrem brehových porastov Tople, ktorá tadiaľto preteká je premenená na poľnohospodársku pôdu. Brehové spoločenstvá tvoria vŕbovo topoľové porasty s krovinovým podrastom. Pravdepodobne po úpravách brehov a čistení krovinovej vegetácie do brehových spoločenstiev začali prenikať invázne rastliny. Jedná sa o cudzokrajné rastlinné druhy väčšinou ázijského a amerického pôvodu. Táto skupina rastlín sa v posledných desaťročiach veľmi úspešne rozmnožuje a často sa nekontrolovane šíri do rôznych biotopov odkiaľ vytláča pôvodné rastlinstvo. V brehových spoločenstvách vodných tokov boli zaznamenané - netýkavka malokvetá, netýkavka žliazkatá, ježatec laločnatý, slnečnica hľúznatá na niekoľkých miestach je vtrúsený druh pohánkovec japonský. Druh pohánkovec japonský sa nachádza roztrúsene po intraviláne mesta aj v miestnej časti Čemerné, najsilnejšia a najväčšia populácia je Studničky pri komunikácii v smere do obce Čaklov.

Severná časť intravilánu mesta zasahuje až na svahy Vranovskej pahorkatiny, kde sa intravilán končí lesoparkom. Lúčne spoločenstvá v tejto oblasti patria do skupiny nížinných a podhorských kosných lúk. Zaznamenané tu boli druhy: škrada dvojročná, psinček výbežkatý, ovsík obyčajný, reznačka laločnatá, kostrava červená rebríček obyčajný, lipkavec mäkký, pakost lúčny, ľubovník bodkovaný, nevädzovec lúčny, púpavec srstnatý, ľadenec rožkatý, paštrnák siaty, Timotejka lúčna, skorocel kopijovitý, skorocel väčší, lipnica lúčna, iskerník prudký, lomikameň pravý, silenka obyčajná, kozobrada východná, ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, ďatelina rozprestretá, veronika obyčajná a iné. Na svahoch Vranovskej pahorkatiny sa nachádza niekoľko lokalít s teplomilnou flórou. Najväčšia z nich je na Židovskom cintoríne kde sa nachádza hojná populácia chráneného druhu veternice lesnej.

Lesné spoločenstvá sú typické dubovo-hrabové a bukové lesy s prímesou hrabu, javora prípadne iných druhov. Bylinný podrast je v jarnom aspekte charakteristický druhmi chochlačka dutá, scila dvojlistá, veternica hájna, zo vzácnych druhov môžeme v lesných spoločenstvách medzi Vranovom, Vyšným Kazimírom a Podčičvou nájsť snežienku jarnú a cesnak medvedí.

Ing. Elena Dercová
VM Hanušovce nad Topľou

Floristický výskum okolia Vranova

Kultúra / Vlastivedné múzeum / Floristický výskum okolia Vranova

Floristický výskum okolia Vranova

Mesto Vranov je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny. Intravilán sa rozkladá v riečnej nive Tople a Ondavy na náplavových kužeľoch a terasách. Južná časť mesta leží vo Východoslovenskej nížine, ostatné časti vo Vranovskej pahorkatine.

Okolie mesta Vranov sa nachádza v zóne obhospodarovanej človekom. Pôda v tejto časti je veľmi intenzívne využívaná, a prakticky okrem brehových porastov Tople, ktorá tadiaľto preteká je premenená na poľnohospodársku pôdu. Brehové spoločenstvá tvoria vŕbovo topoľové porasty s krovinovým podrastom. Pravdepodobne po úpravách brehov a čistení krovinovej vegetácie do brehových spoločenstiev začali prenikať invázne rastliny. Jedná sa o cudzokrajné rastlinné druhy väčšinou ázijského a amerického pôvodu. Táto skupina rastlín sa v posledných desaťročiach veľmi úspešne rozmnožuje a často sa nekontrolovane šíri do rôznych biotopov odkiaľ vytláča pôvodné rastlinstvo. V brehových spoločenstvách vodných tokov boli zaznamenané - netýkavka malokvetá, netýkavka žliazkatá, ježatec laločnatý, slnečnica hľúznatá na niekoľkých miestach je vtrúsený druh pohánkovec japonský. Druh pohánkovec japonský sa nachádza roztrúsene po intraviláne mesta aj v miestnej časti Čemerné, najsilnejšia a najväčšia populácia je Studničky pri komunikácii v smere do obce Čaklov.

Severná časť intravilánu mesta zasahuje až na svahy Vranovskej pahorkatiny, kde sa intravilán končí lesoparkom. Lúčne spoločenstvá v tejto oblasti patria do skupiny nížinných a podhorských kosných lúk. Zaznamenané tu boli druhy: škrada dvojročná, psinček výbežkatý, ovsík obyčajný, reznačka laločnatá, kostrava červená rebríček obyčajný, lipkavec mäkký, pakost lúčny, ľubovník bodkovaný, nevädzovec lúčny, púpavec srstnatý, ľadenec rožkatý, paštrnák siaty, Timotejka lúčna, skorocel kopijovitý, skorocel väčší, lipnica lúčna, iskerník prudký, lomikameň pravý, silenka obyčajná, kozobrada východná, ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, ďatelina rozprestretá, veronika obyčajná a iné. Na svahoch Vranovskej pahorkatiny sa nachádza niekoľko lokalít s teplomilnou flórou. Najväčšia z nich je na Židovskom cintoríne kde sa nachádza hojná populácia chráneného druhu veternice lesnej.

Lesné spoločenstvá sú typické dubovo-hrabové a bukové lesy s prímesou hrabu, javora prípadne iných druhov. Bylinný podrast je v jarnom aspekte charakteristický druhmi chochlačka dutá, scila dvojlistá, veternica hájna, zo vzácnych druhov môžeme v lesných spoločenstvách medzi Vranovom, Vyšným Kazimírom a Podčičvou nájsť snežienku jarnú a cesnak medvedí.

Ing. Elena Dercová
VM Hanušovce nad Topľou

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok